Výberová prednáška: Výhľad pre globálnu a slovenskú ekonomiku a finančné trhy
28.03.2024 | Tomáš PoláčikVýberová prednáška: VÝHĽAD PRE GLOBÁLNU A SLOVENSKÚ EKONOMIKU A FINANČNÉ TRHY
10.4.2024, streda, 13:30 – 15:00
SPU v Nitre, Fakulta ekonomiky a manažmentu, S pavilón, AS 36,
Prednášajúci:
Ing. Zdenko Štefanides, M.S. pôsobí od r. 2004 ako hlavný ekonóm VÚB a riaditeľ oddelenia Ekonomický prieskum. Je absolventom SPU, odboru Automatizované systémy riadenia, PEF. V r. 1997 získal titul Master of Science v aplikovanej ekonometrii a kvantitatívnych analýzach na Cornellovej univerzite v USA. Jeho akademické práce boli zverejnené napríklad vo vedeckých časopisoch Applied Economics a American Journal of Agricultural Economics. Svoju pracovnú kariéru začal na menovom odbore Národnej banky Slovenska v roku 1998. V rokoch 2000-2003 pôsobil na poste viceprezidenta a ekonomického analytika pre krajiny strednej a východnej Európy v investičnej banke JP Morgan v Londýne.
Krátka anotácia k prednáške:
- Výhľad globálneho rastu HDP na rok 2024 je skôr nevýrazný, najmä kvôli vyspelým ekonomikám. Riziko recesie je nízke v USA, relevantnejšie v Európe. Pre exportne orientovanú slovenskú ekonomiku je obzvlášť znepokojujúca pretrvávajúca slabosť nemeckého priemyslu.
- Inflácia celosvetovo klesá a umožňuje centrálnym bankám začať fázu uvoľňovania menovej politiky. To, spolu s mániou umelej inteligencie, posmeľuje akciové trhy k novým rekordom. Otázkou je na ako dlho.
- Peňažné trhy boli donedávna očakávali príliš agresívne znižovania sadzieb. My sme opatrnejší a prvé zníženie sadzieb ECB očakávame v júni. Do konca roka spolu o 0,75 percenta od ECB aj Fed-u.
- Slovenská ekonomika bola v minulom roku odolná vďaka dočerpávaniu eurofondov. V tomto roku sa nádeje na rast HDP spoliehajú na oživenie spotreby vďaka poklesu inflácie a silnému trhu práce.
- Kľúčovou makroekonomickou výzvou Slovenska je fiškálna neudržateľnosť v dôsledku prehnaných sociálnych výdavkov a starnutia populácie. Finančné trhy tieto fiškálne problémy zatiaľ prehliadali a pomerne hladko financovali rastúci dlh štátu. To sa však môže zmeniť keď sa zmení globálny sentiment. Už teraz nás od statusu najrizikovejšej krajiny v eurozóne z pohľadu výnosov štátnych dlhopisov delí len pár stotín percenta.